Bizarné príbehy vynález(c)ov

Zverejnené: 14.03.2014

Hovorí sa, že najväčšie vynálezy vznikli vďaka ľudskej lenivosti. Niečo pravdy na tom určite bude, veď každý z nich nám svojim spôsobom uľahčuje život. No dobre, feničanov a ich vynález – peniaze - tam nezaraďujme, tam je to s tým uľahčovaním diskutabilné. Dokonca môžeme smelo povedať, že ich nedostatok bráni tomu aby mnohé skvelé nápady uzreli svetlo sveta. Dávno sú totiž preč časy, kedy si múdre hlavy žeravili mozgové závity len preto aby si niekde doma vo vani (samozrejme ak ju už mali vymyslenú) mohli zarevať: „Heuréka!“. Vynálezcom pomaly ale isto začalo dochádzať, že aj premýšľanie je práca, tak prečo si ju nenechať zaplatiť a nezarobiť na svojich nápadoch nejakú tú zlatku, libru, či dolárik. Od nápadu k realizácii pomohol aj malý krok, ktorý stáročia nesie meno – patent. Už v pätnástom storočí vznikol prvý Patentový úrad, ktorým vtedajšia Benátska republika zaviedla povinnosť zaregistrovať vynálezy aby sa zabránilo ostatným v ich výrobe a používaniu. No lenže nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Ani patentovo chránený vynález sa sám nevyrobí a nepredá. Treba počiatočný kapitál, výrobné kapacity, či obchodného ducha. A tiež poriadnu dávku šťastia.

twainTo rozhodne mal, samozrejme popri obrovskom talente, aj americký spisovateľ Mark Twain. Jeho literárne deti, Tom Sawyer a Huckleberry Finn mu zarobili celkom slušné peniaze. Škoda, že to šťastie mal len na témy svojich kníh. Twaina fascinovala technika, priatelil sa s Nikolom Teslom, s ktorým trávil veľa času v jeho laboratóriu. Jeho láska k rôznym prístrojom jedného dňa dospela k závažnému rozhodnutiu. Teda dvom. Začne vymýšľať vlastné vynálezy a tiež zainvestuje do (pre neho) komerčne zaujímavých projektov. Nechal si patentovať samoupínací opasok k veste, hru na zlepšovanie pamäti a samolepiaci blok na výstrižky. Jedine posledne menovaný technický výdobytok mu priniesol aspoň nejaké drobné. Prvé dva? Vôbec nič. Našťastie ešte stále zarábal na svojich románoch. Tak mohol nerušene prikročiť k druhému zo svojich plánov. K investíciám. Twain bol prvý spisovateľ, ktorý napísal svoje dielo na písacom stroji. Bola to značka Remington. Tento zázrak ho natoľko fascinoval, že sa rozhodol investovať do konkurenčného produktu. A investoval tak „úspešne“, že onedlho musel vyhlásiť bankrot. Ako rana istoty do jeho sebavedomia musela zaburácať informácia, že konkurenčný Remington v reklamách na svoje výrobky používa jeho meno. Zadarmo. A pritom to celé mohlo byť úplne inak. Pred jeho vstupom do tohto nepodareného biznisu, odmietol investovať peniaze do iného vynálezu, napriek tomu, že ho pred tým doma vyskúšal. Nemal podľa neho perspektívu. Mark Twain neveril telefónu.

carrollNa Twainovom príklade by sme mohli pokojne použiť príslovie – Šuster, drž sa svojho kopyta. Ale to by sme mohli ublížiť jeho spisovateľskému kolegovi Lewisovi Carrollovi. Autor Alenky v krajine zázrakov to dotiahol s vynálezmi oveľa ďalej a na rozdiel od Twaina aj úspešne. Vymyslel mnoho nových a vylepšil už existujúce vynálezy. A zaujímavé je, že poväčšine spolu vôbec nesúviseli. Pre porovnanie môžeme spomenúť elektrické pero, nový typ poštovej poukážky ale tiež trojkolky, prvú verziu Scrabble, mechanickú pomôcku na zapamätanie mien a dátumov známu ako Memoria Technica, špeciálnu tabuľku na písanie po tme, tzv. nyctograf, vylepšil písací stroj o automatické zarovnávanie okrajov (ach chudák Twain) a okrem toho všetkého ešte prišiel s nápadom, ktorý všetci oceňujeme dodnes. Navrhol aby sa názvy kníh tlačili aj na ich chrbát, vraj aby boli dobre viditeľné v policiach. Aké jednoduché, keď to niekto vymyslí za nás. Pán Carroll na svojich nápadoch a pochopiteľne aj príbehoch o Alenke pekne zbohatol. A potom sa mohol venovať svojej veľkej láske fotografovaniu. Ale to je už iný príbeh.

Svet vynálezov však občas funguje aj na opačnom princípe. Dobrým nápadom sa dá vyrovnať aj dlžoba. Kiež by to tak fungovalo aj s našimi hypotékami. Ale to by sme museli byť šikovní ako američan Walter Hunt. Ten toho počas svojho života povymýšľal dosť a jeho vynálezy boli funkčné a používané. Medzi inými to boli požiarny gong a nejaký špeciálny druh lesnej píly. Asi mu to však fungovalo viac technicky ako ekonomicky, pretože sa stále topil v dlžobách. Keď špekuloval ako vráti svojmu podstatne bohatšiemu priateľovi 15 dolárov, čo boli v prvej polovici 19. storočia nehorázne prachy, dostal od neho ponuku. Priateľ mu podal drôt a povedal, že ak z neho vyrobí niečo, čo sa bude dať predávať, priplatí mu ešte štyri stovky. Walter mu po troch hodinách priniesol zatvárací špendlík, teda zicherku.

Peniaze, peniaze, peniaze. Koľko mien upadlo do zabudnutia práve, kvôli ich nedostatku. Svoje by o tom mohol povedať nevadský krajčír Jacob Davis. Ten vyrobil pracovné nohavice obité kovovými cvokmi, s pevnými gombíkmi na zapínanie, dostatočne silné na to, aby sa v nich mohlo pracovať s kameňom. Taký bol totiž pôvodný zámer na ich využitie. Keďže pán Jacob nemal dosť peňazí na patent a výrobu, napísal list jednému obchodníkovi, v ktorom ho požiadal o spoluprácu. Ten v okamihu súhlasil ale nohavice začal predávať pod svojim menom. A tak sa pán Levi Strauss stal 20. mája 1873 otcom, síce adoptívnym ale predsa, najznámejšej uniformy sveta – modrých džínsov.

murgašAni medzi vynálezcami by nebolo pokroku bez patričnej dávky rivality. Poväčšine však niekomu museli zostať oči pre plač. Súboj slováka Jozefa Murgaša a taliana Marconiho na poli rádiotelegrafie je toho ukážkou. Obaja úspešne zdokonaľovali svoje vynálezy. Murgaš ako katolícky kňaz mohol mať na prvý dojem dokonca výhodu v podpore z absolútne najvyšších miest. Stal sa však pravý opak. Keď postavil skúšobnú vysielaciu stanicu s dvoma šesťdesiatmetrovými stožiarmi aby testoval prenos na veľké vzdialenosti, prišla obrovská víchrica a jeden úplne zničila. Spoločnosť Universal Aether Telegraph Co, ktorá výskum financovala odmietla ďalej investovať a Murgašov projekt skončil. Marconi sa tiež boril s problémami. Jeho firma sa potácala na pokraji bankrotu. Čo mu pomohlo dostať sa z problémov? Titanic! Ľudia, ktorí boli z potápajúcej sa lode zachránení za to vďačia bezdrôtovému prenosu informácií z prístroja, ktorý vyrobila práve Marconiho firma.

Murgaš však nebol ani zďaleka najväčším smoliarom. Ak vynecháme legendárneho českého génia Járu Cimrmana, musíme spomenúť Nikolu Teslu. Tento srbský fyzik už od detstva túžil spolupracovať so slávnym Edisonom. V roku 1884 pre neho aj začal pracovať. Splnenie detského sna však vydržalo len dva roky. edisonPotom sa s Edisonom rozhádali, údajne kvôli nízkej mzde a Tesla si založil vlastnú firmu. A začala vojna. Vojna prúdov. Slávny Edison na jednej strane vyzbrojený jednosmerným a oproti nemu Tesla nabitý striedavým. Bitku vyhral Edison a Teslu opustili všetci investori. Laboratórne pomôcky vymenil za lopatu a kopal kanály. Našťastie zaujal Edisonovho protivníka Georga Westinghousa a ten mu venoval 1 000 000 dolárov na založenie nového laboratória a výskumy. Pokračoval v ňom vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov. Spolu si dal prihlásiť okolo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľajší produkt jeho primárnych výskumov a niekedy si hneď neuvedomil ich budúci potenciál, kvôli čomu ich nepublikoval a neskôr mu tak nebolo prisúdené jeho prvenstvo. Napr. už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. röntgenové žiarenie (pomenované po Röntgenovi, ktorý ho však "objavil" až o 8 rokov neskôr). Pravdepodobne objavil laser a to viac ako pol storočie pred oficiálnym dátumom. Pokračovala aj Vojna prúdov. Edison ju nakoniec prehral a rozvodné systémý využívajúce Teslove transformátory napätia, zanedlho úplne vytlačili jednosmerné rozvody.

Lenže Tesla bol vedec, nie obchodník. Čím ďalej tým viac sa začal dostávať do problémov s financiami. Prispeli k tomu aj právne ťahanice s Marconim. Teslu veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku pre objav rádia, hoci on ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov prospech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. Keď prišiel s nápadom prenášať elektrinu bezdrôtovo, stratil postupne všetkých podporovateľov. V roku 1915 odmietol Nobelovu cenu a pomaly ale isto mu prischla prezývka „šialený vedátor“. Po prvej svetovej vojne sa utiahol do ústrania a venoval sa viac-menej teoretickým projektom ako elektromagnetickým poľom poháňané lietajúce stroje. Zomrel chudobný a zaznávaný.

Ani on však nebol najväčším smoliarom medzi vynálezcami. Američan Thomas Midgley bol najprv uznávaný objaviteľ olovnatého benzínu a freónu. Dnes sa jeho vynálezy zaraďujú medzi najhoršie objavy v dejinách ľudstva. Jeden z nich sa stal osudným aj priamo jemu. Keď v päťdesiatke ochorel na obrnu a mal veľký problém s pohyblivosťou, zostrojil si z lán a kladiek zariadenie, pomocou ktorého chcel vstávať z postele. Nepodarilo sa. Midgley sa do jedného z povrazov nešťastne zamotal a obesil.

Aj také sú príbehy vynálezov a vynálezcov. Je ich omnoho viac než sa nám zmestí do jedného článku. Ktovie koľko sa ich udeje pri vymýšľaní ďalších nápadov. Určite ich bude ešte dosť. Na svete existuje plno múdrych hláv, ktoré možno len čakajú na osvietenie, či dobrý tip. Jeden im dám aj ja. Vymyslite prosím niečo, aby mi písanie článkov netrvalo tak dlho.

Autor: Ľuboš Houška

 

Pridať nový komentár

Váš email sa nebude na stránke zobrazovať.
  ____    _       ____              __   __
|___ \ | |__ | _ \ __ __ \ \ / /
__) | | '_ \ | |_) | \ \ /\ / / \ V /
/ __/ | |_) | | __/ \ V V / | |
|_____| |_.__/ |_| \_/\_/ |_|
Enter the code depicted in ASCII art style.